Vorkšopobranie: Lepšie ako vinobranie – Namiesto červeného vedomosti

2.2.2019 BRATISLAVA: Kam sa chodia mladí ľudia zabávať v sobotu poobede? Niekto si rád zaskočí na víno, (samozrejme, len vtedy, ak má osemnásť) iní sa chodia bezcieľne potulovať po obchodnom centre a niektorí trávia svoje soboty neformálnym vzdelávaním. Práve pre posledný typ mladého človeka usporiadalo mládežnícka organizácia Youth Bratislava tretí ročník akcie Vorkšopobranie.

Akciu usporiadali organizátori v srdci moderného slovenského vzdelávania, na Sasinkovej ulici, v sídle LEAF Academy. Privítali vás úsmevy usporiadateľov, pripravené odpovedať aj na tú najhlúpejšiu otázku, a vôňa lahodného občerstvenia. Staré priestory dýchajúce mladými inovatívnymi myšlienkami vás doslova nútili predstaviť si, že ste čerstvá vdova v čierny smútočných šatách. Schádzate dole elegantnými schodmi s Martini v ruke, pripravená poprieť, že ste si objednala vraždu svojho zosnulého manžela.

Čoskoro sa miesto naplnilo veselými rozhovormi známych i neznámych, spojených látkovým náramkom.

Ako diktoval posvätný harmonogram akcie, o 14:30 nás organizačný tím, postavený zo samých dievčat, privítal na akcii. My, účastníci sme sa následne rozdelili do štyroch skupín podľa papierikov, ktoré sme si vyberali na registrácií. Postupne sa všetci rozpŕchli na jeden zo štyroch hodinových workshopov: Kreatívne písanie, Filozofia: Globálne otepľovanie, Kognitívne vedy a Astronómia.

JA POČUJEM LAUREL, TEBE SA BALERÍNA OTÁČA DO PRAVA, SMEROM OD SUPERNOVY

Pamätáte si, ako bol celý svet rozpoltený na to, či vidí modro čierne alebo bielo zlaté šaty? Alebo keď ste si po stýkrát pustili kontroverznú nahrávku, či ste počuli Laurel a nie Yanny? Nevedeli ste pochopiť, ako môže byť horná a dolná časť sivého štvorca rovnakej farby, keď očividne tá horná bola tmavšia? To sú ilúzie, ktoré trápia naše nie až tak primitívne mozgy. Ale prečo ich tak vnímame?

Odborník na túto tému, vyštudovaný psychológ z neďalekej Českej republiky, Adam Ružička, si pre účastníkov Vorkšopobrania pripravil zaujímavú prezentáciu o vnímaní reality. Všetky workshopy mali neformálny charakter. To jest, že sme nesedeli v laviciach a pasívne počúvali prednášku. Naopak, súčasťou prezentácie boli videá a rôzne iluzionistické obrázky. Slúžili nám, ako ukážka aká je realita komplikovaná. Jedným z nich bol aj obraz baleríny, ktorá sa krútila do ľavej alebo pravej strany, podľa toho, ako ste sa na ňu pozreli.

Druhý workshop, na ktorom sme sa zúčastnili bol o astronómii. Presnejšie nám Jakub Kubica spolu s Jakubom Kapušom  predstavili, aké rôzne vzdialenosti vieme rátať vo vesmíre. Konečne sme prišli na to, prečo sa v škole učíme goniometrické funkcie. Bez nich by sme totiž nevedeli vypočítať, aký je od nás vzdialený Mesiac. Pre tých z nás, romantikov, je to len jedna sekunda. Pre ostatných je to 384 400 kilometrov.

Najviac smiechu vyvolala ukážka zo známeho seriálu Simpsonovci, ktorá ukazovala, akí sme my, ľudia, maličkí oproti celému vesmíru. Samozrejme, spracovanie bolo omnoho vtipnejšie ako jeho existenciálna myšlienka.

OKAMIH, PÚTNIK, BUBLIFUK, PRŠIPLÁŠŤ, KUČERY A EXISTUJE VÔBEC GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE?

Workshop o Filozofii globálneho otepľovania bol zaujímavý, no mierne depresívny. Našou úlohou bolo rozmýšľať nad ekologickými problémami rovnako negatívne či flegmaticky, ako to robia mnohí ľudia okolo nás. Z etickej a filozofickej stránky je ľudské pričinenie sa na globálnom otepľovaní omnoho komplikovanejšia téma, ako sa môže na prvý pohľad zdať. A preto sme sa často našli na rázcestí medzi dvoma názormi. Adam Lalák, lektor tohto workshopu spravil výbornú prácu v predstavovaní rôznych iných filozofických hádaniek, ktoré sa dali priamo premostiť na ekológiu. Jediným mínusom, a to nebolo chybou workshopu ani Adama, bol ťažký pocit, s ktorým sme z workshopu odchádzali. Nuž, globálne otepľovanie a takmer neodvrátiteľná ekologická katastrofa, ktorá nás čaká, nie je ľahkou témou na strávanie.

A na koniec čerešnička na torte.

Asi najlepším workshopom podujatia bolo Kreatívne písanie. Viedol ho Marek Majzon, vlastník instagramového účtu @do_sto_slov a redaktor denníka SME.  Vysvetlil nám, ako vznikla jeho značka písania príbehov len do sto slov a s radosťou i nervozitou nám predstavil svoje príspevky.

Cieľom workshopu bolo vyskúšať si koncept, podľa ktorého funguje jeho písanie. Zadal nám päť slov, z ktorých sme mali vytvoriť originálny príbeh. K tomu sme sa ale nedostali.

Chceli sme totiž o čoskoro publikovanom spisovateľovi vedieť čo najviac. Otázky sa týkali jeho tvorby aj práce v denníku. Mnohí z nás sa našli v jeho slovách, umelecké duše sú si predsa skrz na skrz podobné. Možno i pre neho bolo útechou, že nie je sám, kto má doma desiatky nevyužitých zápisníkov.

“S mladými ľuďmi sa mi pracovalo výborne,” vyjadril sa Marek k svojej skúsenosti s vedením workshopu.  “Myslím si, že vždy bolo ťažké zaujať mladého človeka. Sám viem, ako ma veľmi rýchlo prestali baviť veci v mladosti. Ďalšia výzva spočívala v tom, aby som ukázal, ako môže byť písanie, napriek tomu, že nie je tak na očiach ako tanec alebo spev, plnohodnotnou formou relaxu, či kreatívneho vyžitia. Do tretice – nie som žiaden známy youtuber ani populárna celebrita, ktorá si ľahko získava pozornosť más. O to viac sa mi páčili reakcie všetkých skupín, keď mi hovorili alebo napísali, že im môj workshop niečo dal a dokonca som ich aj pobavil.”

“Najprv som mal pred nimi menší strach, pretože mám ešte v živej pamäti, aký drzý stredoškolák som bol ja sám. Dúfal som, že sa mi to nevráti, ako viackrát prorokovali moje profesorky. Nakoniec ma to nesmierne bavilo a študenti mi prirástli k srdcu, akoby to bola moja trieda kdesi na strednej škole.“

“Myslím si, že takéto akcie sú potrebné. Prekvapilo ma, že stredoškoláci využili svoju voľnú sobotu, aby sa naučili niečo nové a ešte za to aj zaplatili. Bolo príjemným zistením, že s mládežou to na Slovensku stále nie je úplne stratené a túži po nových vedomostiach. Aj moje kreatívne písanie je istým spôsobom tréning pre kultiváciu mysle.“

Členka Youth a študentka Gymnázia Jura Hronca, Soňa Ondrejčáková, za celý organizačný tím skonštatovala, že akcia prebehla lepšie ako očakávali.

“Veľmi nás prekvapilo, ako sa celá akcia podarila viac menej bez problémov,” povedala. “Vložili sme do eventu celé naše srdiečka, a preto nás pozitívna odozva účastníkov naozaj potešila. Treba však pochváliť aj rečníkov, ktorí boli úžasní a úplne prevýšili naše očakávania. “

Sledovať ich prácu môžete na Instagrame: @youthbratislava a taktiež Facebooku: Youth Bratislava.

 

Autor: Henrieta Zezulová, III.B

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *