Tamara Tainová – Kvet pravdy medzi tŕňmi lží

Autor: Lucia Michálková II.B

Prečítajte si rozhovor s jedinečnou spisovateľkou Tamarou Tainovou, ktorá sa svojou prvou knihou „Je to inak mami..“ rozhodla zbúrať predsudky o homosexuáloch. Tá pretavila do románu s názvom „To prejde“, kde sa okrem homosexuality zaoberá aj ďalšou krutou, ale pravdivou témou, týraním detí.

Aké ste mali detstvo?

Detstvo som mala krásne. A od momentu, ako som sa naučila čítať, bolo spojené s knihami. Doma sme mali veľkú knižnicu a ja som knihy hltala ako na bežiacom páse. Napriek občasnému hnevu mojich rodičov, napriek výsmechu súrodencov, ktorých to nebavilo. A pamätám sa, že som už vtedy túžila po izbe, kde bude mäkký koberec, kopec vankúšov a knihy.

Kedy a prečo ste začali písať?

K myšlienke písať ma priviedla učiteľka slovenčiny na gymnáziu, ktorá ma od prvého ročníka videla na katedre žurnalistiky. Žurnalistiku som nakoniec nevyštudovala, zlákala ma iná vysoká škola, no písanie mi neskôr osudovo naplnilo život a dnes sa venujem už len jemu.

Aké boli vaše začiatky v písaní?

Možno to bude znieť namyslene, ale ja som vlastne dieťa šťasteny. Keď som sa v jeden deň rozhodla napísať knihu a poslala prvých 20 strán do vydavateľstva na ukážku, rukopis zaujal natoľko, že som okamžite na tú „neexistujúcu“ knihu dostala zmluvu a mohla sa pustiť do písania.

Čo sa pre vás stalo inšpiráciou?

Inšpiruje ma skutočný život. Asi preto sú moje knihy autobiografickejšie, ako sa zdá.

Pamätáte si ešte na vašu prvú prečítanú knihu? 

Pamätám. Bola to prekrásna detská kniha od Márie Ďuríčkovej. Čítala som ju pomaly a nahlas, nevedela som vtedy ešte čítať v duchu, ale pamätám sa, že som za žiadnu cenu nechcela, aby mi ju čítal niektorý z rodičov .

Ako dlho vám trvá vymyslieť dej knihy?

Najťažšie je nájsť námet, ktorý by dokázal zaujať. Preto sa snažím rozohrať v knihách nejakú pálčivú spoločenskú tému, ktorá by čitateľa prinútila rozmýšľať a rezonovala mu v mysli aj po prečítaní knihy. A to vyžaduje prípravu a štúdium. Takže – príprava na knihu mi trvá vždy viac ako jej písanie. Vymyslieť dej je jednoduché, ale vložiť hrdinom do úst to, čo chcem, aby čitateľovi povedali, je občas fuška.

Akí spisovatelia a knihy sú vaše najobľúbenejšie?

Obľúbených kníh mám veľa. Vlastne, celú moju knižnicu. Ale ak sa pýtate na žáner – milujem sci-fi a detektívky. V poslednom čase som namotaná na detektívky severských autorov.

Čo očakávate od budúcnosti?

Chcela by som napísať ešte zopár dobrých kníh. Takých, ku ktorým sa bude čitateľ vracať. Také knihy totiž milujem ja sama.

Čo si v živote najviac vážite? 

Zdravie a svoju rodinu.

Prinieslo vám písanie kníh niečo do života? 

Všetko. Prinieslo mi uznanie, radosť , priateľov aj lásku.

Náš nováčik

Autor: Petra Piknová IV.B

V školskom roku 2015/2016 naša škola otvorí nový študijný odbor – marketingová komunikácia. Po jeho vyštudovaní by študenti nemuseli nevyhnutne pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu, ale je  aj výhodný ako stredoškolská príprava pri pokračovaní na vysokej škole rovnakého zamerania.Na tomto odbore spolupracuje spolu s našou školou Akadémia médií a Filozofická fakulta UK. Počet študentov našej školy by sa tak mal zvýšiť na 300.„V prvom rade bude odbor orientovaný na prax. Bude zahŕňať nevyhnutnú teóriu reklamy, dejiny reklamy ,dejiny a teóriu marketingovej komunikácie, ale najmä praktické predmety, ako reklamná fotografia, práca s videom, strih reklamných spotov. Bude tam  praktické zapojenie študentov do reklamných agentúr. Chceme nadviazať spoluprácu s existujúcimi reklamnými agentúrami na trhu,“ vyjadril sa PhDr. Zdenko Cho, ktorý externe vyučuje aj na našej škole. Animovaná tvorba sa v praxi veľmi využíva, preto bude súčasťou marketingovej komunikácie. Dôraz sa  bude klásť aj na tvorbu reklamných textov a týmto smerom sa budú uberať aj hodiny slovenského jazyka.

Prvýkrát na našej MIŠ-ke

Autor: Natália Steklá I.B

Hovorí sa, že príchod na strednú školu vám má zmeniť život. A mne to teda celkom zmenil.

Už len tým, aký je vždy zhon, náhlenie, zrazu vám niekto vyká a zaobchádza ako s dospelým. Moje prvé pocity pri vstupe do školy si pamätám celkom dobre. Už nechcem zažiť nič podobné! Klasické nestíhanie a ponáhľanie sa ma ani v deň nástupu neminulo. Po hľadaní a vymotaní v Bratislave som zrazu stála pred školou a kukala som ako teľa na nové vráta. Netušiac do ktorej triedy mám ísť som udýchaná vbehla dnu. Samozrejme už bolo takmer 9. hodín. Obzrela som si okolie. Ešteže boli na stene šípky s veľkým nápisom I.B. No keď som zbadala všetky tie schody, tak som mala hviezdičky pred očami a nebolo mi všetko jedno. Počítajúc schodík za schodíkom som sa teda ledva vyštverala a bola rada, že žijem. Moja myseľ skončila pri myšlienke, že nasledujúce 4 roky budem skapínať chôdzou na najvyššie poschodie. Čakali ma však dôležitejšie veci. Krok do triedy a všetky oči boli na mne. Skoro ma prekotilo! Nenávidím, keď na mňa všetci kukajú. A to som na masmediálnej škole. Rozhliadnuc sa po triede som sa rozbehla k najbližšiemu voľnému miestu. Druhá lavica v strednom rade. Niežeby to bolo príliš blízko, ale bolo to blízko a nielen učiteľského stola, ale aj tabule a všetkého iného. V tej chvíli som bola rada, že v takej plnej triede vôbec sedím. Po vydýchaný som mala čas zoznámiť sa s ostatnými. Počas všetkého som si uvedomila, že nemám ani papier, ani pero, proste nič. Však načo do školy niečo také nosiť, nie ? Nasledovalo oficiálne zoznámenie a predstavenie sa s triedou a so školou, z ktorej som bola úplne mimo. Nevedela som kde mi hlava stojí. Rozhlas vítal žiakov, hlavne štvrtákov a prvákov a ja som mala pocit, že sa červenám, lebo v rozhlase bolo spomenuté niečo čo súviselo so mnou. A už sme všetci zrazu začali stredoškolský život.

 

Takže moje prvé pocity na strednej ? Zmiešané, zmätené, super, šťastné, ale ten deň by som už nezopakovala.