Maca alebo Magdaléna

Bratislava – 31. 10. 2018

Magdaléna ‘Maca‘ Rajtová, je najnovší, zároveň aj najmladší člen pedagogického zboru na SOŠMIŠ. Na škole učí odborné predmety, no okrem učenia si pod svoje krídla zobrala na starosť študentský časopis Genezis. Vyštudovala Univerzitu svätého Cyrila a Metoda. Vo svojom voľnom čase rada chodí na hríby a miluje zimné športy.

Ako ste sa dopracovali k učiteľstvu?

Vyštudovala som fakultu masmediálnej komunikácie v odbore aplikované mediálne štúdia t.j., ako aplikovať do praxe učenie sa o médiách. Mali sme veľa predmetov, ktoré boli zamerané na mediálnu výchovu, resp. učiteľstvo mediálnej výchovy. Rozhodla som sa ísť týmto smerom, nakoľko som mala bakalársku prácu o tejto problematike, avšak zameranú na materské školy. Diplomovú prácu som písala o tvorivosti vo vyučovaní na strených školách. Aby som si splnila cieľ mojej práce, prišla som okrem iných stredných škôl aj na SOŠMIŠ, kde som robila rozhovor s učiteľom Cho, o tom, aké tvorivé metódy využívajú učitelia pri vyučovaní na tejto škole. Po vysokej som sa rozhodla, že učiteľstvo je to, čomu sa chcem v budúcnosti venovať. Nakoľko je táto stredná škola zameraná na média, tak som sa rozhodla, že sa budem informovať či náhodou škola nehľadá učiteľov na odborné predmety. Hľadala a teraz som tu

Chceli ste byť vždy učiteľkou?

Asi nie. Nikdy som nad tým nepremýšľala. Až v treťom alebo štvrtom ročníku na výške mi napadla táto myšlienka, keď som robila svoju bakalársku prácu a s ňou spojené rozhovory s učiteľmi.

Ako sa Vám páči na SOŠMIŠ?

Veľmi! Kolegovia sú super, študenti tiež. Nemám zatiaľ s nikým problém a myslím, že ani nikto so mnou. Dúfam. (smiech)

Aké predmety učíte?

Učím odborné masmediálne aj marketingové predmety. Je to mediálne právo a etika, štylistika, teória a estetika reklamy, typografia a polygrafia a posledný predmet je vizuál printových médií. Najviac trávim čas s tretiakmi.

 

Aký predmet vyučujete najradšej?

Zložitá otázka. Asi mi je najbližšie mediálne právo. Veľa času sme tomuto predmetu venovali aj na výške a cítim sa v tom ako doma. Koniec-koncov, viac sú mi bližšie masmediálne, ako marketingové predmety.

Okrem učenia na tejto škole sa venujete aj študentskému časopisu Genezis. Prečo ste vstúpili do tohto médiá?

My sme aj na vysokej škole robili rôzne praktické cvičenia a práce. Vždy som sa najviac venovala článkom, časopisu. Keď sme mali povinnú prax, opäť som si vybrala časopis. V piatom ročníku som prispievala na školský web – www.medialnavychova.sk, kde som posielala svoje články. Vždy som mala bližšie k printu, ako ku rozhlasu alebo televízii.

Aké máte plány s týmto časopisom?

Plány? Ťažko povedať. My sme ho len teraz so študentkami rozbehli. Najmä si to plánujú ony. Sú veľmi kreatívne, ambiciózne a cieľavedomé. Dali sme si cieľ, že bude dostupný aj v tlačenej verzii, čomu sa veľmi teším, pretože študenti ho budú môcť v škole čítať a nebude „len“ na webe. Chcela by som, aby sa ujal na škole, no taktiež aj medzi širšou verejnosťou, aby sme sa dostali do povedomia ako škola, a takisto by som chcela, aby vychádzal pravidelne raz mesačne.

Aké máte očakávania od školy?

Nemám žiadne. Skôr by som chcela dosiahnuť niečo také, aby žiaci odchádzali z mojich hodín s pocitom, že sa niečo nové dozvedeli a naučili. Ak sa dá, učivo sa im snažím ukazovať aj na praktických cvičeniach a ukážkach. Myslím si, že to týmto spôsobom lepšie pochopia. Keďže som tú nová, snažím sa najmä ja niečo odovzdať.

Nakoniec moja posledná otázka – Myslíte si, že pri učiteľstve zostanete navždy?

Neviem na to ešte teraz odpovedať, no zatiaľ ma práca veľmi baví. Páči sa mi robota so študentmi. Mám pocit, že sa líšia od ostatných stredoškolákov. Myslím si, že SOŠMIŠ vybrali preto, lebo v budúcnosti sa chcú naozaj pohybovať v tejto oblasti. Je vidieť, že ich to baví, že majú vlastné ciele a idú si za nimi. Je to tu super.

Som veľmi rada, že na našu školu prišla ‘Maca‘. Je to také slniečko. Verím, že sa jej tu bude páčiť. Tak ešte raz. Vitajte na SOŠMIŠ, pani učiteľka!

 

Autor: Michaela Suchá, III.B

A star is born

A star is born

Žáner: Dráma / Hudobný / Romantický 

Rok: 2018

Krajina: USA

Réžia: Bradley Cooper

Scenár: Eric Rooth, Bradley Cooper

Producent: Lisa Dennis

V hlavnej roli: Lady Gaga (Ally), Bradley Cooper (Jack), Sam Elliot (Bobby), Rafi Gavron (Rez Gavron)

 

Štvrtý remake známeho filmu? Mnohí by si povedali, že to nie je dobrý nápad. No to, čo vykúzli režisér – Bradley Cooper je neskutočné. Ak ste videli predošlé verzie môžete spozorovať to, že aj napriek tomu, že sa venujú tomu istému deju – všetky sú rozličné.

Film sme mohli vidieť s herečkami: Janet Gaynor, Judy Garland, Barbrou Streisand. A tento rok so speváčkou Lady Gaga. Režiséri sa riadia pravidlom – radšej herečku, čo vie spievať ako speváčku, čo vie hrať. V tomto prípade Gaga bola najlepší výber, aký mohli tvorcovia kedy spraviť. Vďaka jej debutovému filmu A star is born si rozhodne domov odnesie filmové ocenenie. Kritici na Rottentomatoes ho hodnotia na neuveriteľných 96%. Nie je divu, že ľudia predpokladajú Oscara za najlepší film.

Film sa odohráva v Kalifornii kde jeden z najznámejších rockový spevákov – Jack, práve koncertuje. Spolu s veľkým štábom robí turné po USA. Vo svojom súkromí Jack bojuje s alkoholizmom a drogami, nevyriešenými účtami medzi bratom a depresiami. Po jednom z koncertov sa Jack objavuje v klube. V klube transvestitov. Spoznáva tam nádejnú speváčku Ally. Ona ako dievča s veľkými snami a obrovským talentom pracuje ako servírka v reštaurácii a po večeroch spieva v klube. Po jej prvej odspievanej filmovej pesničke – La vie en Rose ani naše, ani Jackove oči neostali suché. Po skvelom čísle ju Jack navštívi v šatni a v tomto momente sa ich rozprávka (s nie veľmi šťastným koncom) začína. Po ich prvom spoločnom večeri sa Ally pridáva na Jackové turné, píše im spoločné pesničky až nakoniec ona sama prerazí ako popová hviezda.

Vo filme je krásne vidieť ako aj napriek tomu, že obaja mali rozbehnuté kariéry ich láska bola pre nich prvoradá. Naozaj je úžasné vidieť aj ako Ally stojí pri Jackovi keď sa ho zmocňujú jeho slabosti.

V mojom prípade, Gagu milujem už veľmi dlhú dobu a na tento film som sa tešila asi rok, keďže som veľký fanúšik predošlej verzie s Barbarou Streisand. Keď som odchádzala z kina mala som zimomriavky po celom tele. Aj keď som na filme neplakala ako polovica obecenstva, veľmi (a dlho) som nad ním premýšľala. Gage som sto-percentne uverila. Jej radosť aj smútok. Tú bolesť, ktorú prežívala som s ňou cez filmové plátno prekonávala. Neskutočné. Z môjho pohľadu je to jeden z najlepších filmov roku 2018.

 

Autor: Michaela Suchá, III.B

Hostiteľ

Postava z knihy Hostiteľ, Melanie Stryderová, odmieta opustiť svet po tom, čo ho napadli malé tvory, ktoré pretrvávajú v ľudskom mozgu. Je jedna z posledných ľudských bytostí na zemi, no nie nadlho. Všetko sa však jedného dňa zmení. Pri úteku z miesta husto obývaného týmito parazitmi ju chytia a nasadia do nej jedného z nich, tvorov, ktorých nazývajú duše. Jej život sa rapídne zmení. Jej telo zrazu obývajú dve mysle. Duša menom pútnička a ona. Nie je to ľahké. Pútnička má za úlohu vypátrať poslednú ľudskú osadu a zničiť ju, no Melanie sa jej v tom bezhlavo snaží zabrániť, čo sa jej aj darí. Pútnička nevyzerá na vrahyňu a tak sa s nich nakoniec stanú nedobrovoľný spojenci. Spoločne sa vydajú hľadať Melaninu rodinu a pokúšajú sa vrátiť veci do normálu. Nie je to také ľahké, ľudia Pútničke v Melaninom tele neveria. Držia ju ako zajatca v nádeji, že nájdu spôsob ako ich milovanú Melanie vrátiť späť. Doktor Doc hľadá spôsob ako vyňať dušu z tela, aby človek prežil, no pokusy sú neúspešné. Pútnička, neskôr nazývaná Vanda, spôsob pozná, ale odmieta ho prezradiť. Znamenalo by to zradiť svojich vlastných.

Postupne sa aj ona, Vanda, stáva pre týchto ľudí, na pokraji smrti cennou. Chce s nimi vychádzať a aj ostatní si postupne uvedomujú, že nemá v pláne nikomu ublížiť. Vzťah Vandy a Melanie sa začína upevňovať. Vanda vie, že musí niečo pre týchto ľudí spraviť. Vrátiť im Melanie a nádej. Prezradí tajomstvo len aby vrátila ľudom milovanú osobu? Zradí svoj druh? Ako to celé dopadne? Čítajte a dozviete sa.

Autor: Veronika Cechová, I.A