Menu
  • Rádio Genezis
    • Študentské rádio Genezis nikdy nebolo také svieže a dostupné ako teraz! Vypočuj si niečo z našich pravidelných relácii a dozvieš sa aj to, čo nechceš!

    • Nalaď sa

      Rádio Genezis/Nalaďsa

    • Hudobné šmakocinky

      Rádio Genezis/hudobné šmakocinky

    • Do pohody

      Rádio Genezis/Do pohody

    • Chvíľka s Bory!

      Rádio Genezis/Chvíľka s Bory/

    • Babské kecy

      Rádio Genezis/babské kecy

  • Náš redakčný tím
  • Etický kódex

Náš sluha či pán?

24. októbra 2017   -  Práce žiakov   -   Autor:  

Mala som sen. Sen o spoločnosti, v ktorej sa hodnota človeka neposudzovala podľa intelektu,
či dobre odvedenej práce. „Tí uznávaní“ boli ľudia s najväčším počtom hviezd, ktoré získavali svojimi
pravidelnými, a samozrejme, dychberúcimi príspevkami. Bola to kniha ich života. Zdieľali všetko, a to
všetko bolo ohodnotené všetkými… Blúznenie alebo nám to čoskoro zaklope na dvere?

Posadím pred seba svoje alterego a pýtam sa ho, čo je také atraktívne na tom fenomenálnom
sociálnom svete. Odpovedá mi, samozrejme, ihneď, pretože tých dôvodov, prečo sa deň čo deň
stretávame napríklad na Facebooku, je naozaj veľa. Skúsme si vybrať tú neuveriteľnú rýchlosť
a jednoduchosť pri výmene informácií. Ani ma nehne napísať ti list, či dohodnúť stretnutie. Nemám na
to čas. Naklikám, stlačím „odoslať“. Nie je potrebné opustiť svoju bublinu a jej komfort.

Nestačí.

Chcem viac.

Čo tak tá obrovská kapacita informácií. Vstup povolený, aktuálnosť stopercentná. Stráviť
hodiny našich nudných životov v knižnici, pátrajúc po potrebnej informácii, znie ako nočná mora.

Radšej žiť a zomrieť v nevedomosti…

Predsa len nerozumiem jednej veci.

Prečo dovoliť neprajným a závistlivým ľuďom nahliadnuť do môjho súkromia? Prečo ich tam vôbec
vpustiť? Zaujíma to vlastne niekoho?

Ak áno, príď za mnou a dám ti viac emócií než môj status. Vtiahnem ťa do deja viac, než tá
fotka či video. Poviem ti viac slov než môj komentár. Dám ti viac úsmevu, než ten emotikon, za ktorým
sa skrývam. Ak som ti ukradnutá, ty mne tiež. A nechcem, aby si videl, ako si vychutnávam dobré
jedlo alebo drink na pláži. Ani tú krásnu scenériu, ktorú mám pred sebou, keď hľadím na stretnutie
mora a zapadajúceho slnka. Nechcem dokonca, aby si videl koľko priateľov okolo seba mám a aká
úžasná rodina mi bola pridelená. A ako veľmi sa cítim byť milovaná. Nebudem ti predsa ukazovať, aký
je môj život dokonalý, pretože nie je. To sa však už bojíš ukázať. Chceš, aby ľudia „íkali“ a „ochkali“ pri
prezeraní tvojho profilu. A pritom pravda je taká, že dovolenka bola úplne nahovno, s frajerom sa
chceš čoskoro rozísť a pri tvorbe tej profilovky si strávila hodinu pred oknom, aby si mala pekne
osvetlenú tváričku.

Ďakujem vám, sociálne siete, za tú slobodu, ktorú ste mi dali. Nikdy sa však nechcem stať
vaším umelým výplodom. Nikdy nechcem byť ja vašim sluhom.

 

autor: Michaela Maselková 4.A

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *