Menu

Najskôr štrajkovali učitelia, teraz prišiel rad na žiakov

1. mája 2016   -  Čo je nové   -   Autor:  

Keď máte nejaký určitý typ problému, snažíte sa ho riešiť, no nie? V dnešnej dobe sa čoraz menej ľudí bojí povedať svoj vlastný názor. Práve to sa stalo aj študentom našej školy.  Avšak to neostalo len pri slovách. Začali sa spisovať petície!

Kolovali otázky: Prečo? Proti komu?

My odpovede nemáme, ale poskytol nám ich žiak 2.B triedy, Benedikt Slamka, ktorý sa podieľal na spisovaní samotnej petície.

 

Prečo vôbec petícia vznikla?

Nevzniklo to nárazovo, ale postupným procesom. Sťažnosti v mojej triede (2.B) sa postupne množili, a tak sme sa spoločnou diskusiou názormi zhodli. Všetkým nám bolo jasné, že treba niečo spraviť. No, každý mal v hlave iný nápad, na čo sme možno v konečnom dôsledku doplatili. Dôležité je spomenúť, že to vlastne ani nebola petícia. Podávali sme to iba ako návrh na zlepšenie, s nikým sme sa totiž nechceli hádať, nikomu uškodiť. Jediné o čo sme žiadali je asi trocha intenzívnejší proces vyučovania. Nič viac.

 

Proti komu sa toto zlepšenie spisovalo?

Proti komu? No predsa proti nikomu! Nikoho sme nechceli očierňovať, nikoho spochybňovať. Chceli sme len spraviť našu školu lepšou. Pretože si myslím, že na to má.

 

Očividne ju podpisovali študenti našej školy. Bolo ich veľa, ktorí tak spravili alebo to radšej ignorovali?

Prv sme to brali celé iba ako našu triednu záležitosť. Neskôr sme zo strany učiteľov začali pociťovať, že jedna trieda nič nezmení. Rozhodli sme sa  z našich sťažností spraviť časť dokumentu, ktorý bude obsahovať všetky triedy školy, pretože sme chceli, aby sa aj iné triedy nebáli povedať svoj názor nahlas.

Čo sa týka účasti, zapojili sa skôr mladšie ročníky. Pre štvrtákov to totiž už ostalo zbytočné, tretiaci sa vyjadrili, že petícia, ktorú písali oni minulý rok nič nevyriešila, tak tejto nechcú byť súčasťou.

 

Ako to teda nakoniec dopadlo?

Viete ako to chodí, prv sa chceli zapojiť azda všetci, no potom sa stalo niečo nečakané s čím sme nepočítali. Práve v našej triede, v ktorej  mala byť najväčšia istota, sa začali rozmáhať akési rozpory. Celý čas tvorby tohto dokumentu sme komunikovali aj s riaditeľstvom školy, chceli sme, aby sme mali všetko správne spísané, potvrdené, jednoduché a sama riaditeľka nám vravela, ako máme postupovať. No podmienkou prijatia bolo, že dokument podá predstaviteľ triedy, teda predseda alebo podpredseda. Tu ostal pes zakopaný, pretože ak sa tak nestane, dokument nemá šancu uspieť. No a keďže predseda našej triedy odmietol podať riaditeľstvu tento dokument, celá naša snaha, čas a nádeje ostali visieť vo vzduchu.

Tak snáď to nabudúce uspeje a nezostane to len pri prázdnych sľuboch.

Zašli sme aj za predsedom 2.B triedy, Tiborom Lachkovičom, ktorý odmietol podať sťažnosť na riaditeľstvo.

Tibor, prečo si ju nechcel podať?

Popravde som ani nevedel, že ju mám ísť podať. Benedikt a ani nikto z mojej triedy mi to nepovedal. Viem, že to žiadali od triednej profesorky, Zoji Gajdošovej, no tá odmietla, pretože to bola záležitosť žiakov.

Keby si o tom vedel, išiel by si ju podať?

Áno. Nikdy by som nepovedal svojej triede nie. Jediný problém bol, že som nesúhlasil, že na spomínanom dokumente bude figurovať moje meno a mená spolužiakov, ktorí o tom ani nevedeli. Skupinka z našej triedy si niečo vymyslela a hneď tam podpísali všetkým bez ich súhlasu. Keby bolo mojou povinnosťou odniesť tie papiere riaditeľke, nemal by som s tým problém, no nesmelo by tam byť moje meno, pretože s tým nesúhlasím.

Prečo s tým nesúhlasíš?

Pretože tam mali byť aj učitelia, ktorí ma neučia. Nemôžem hodnotiť ľudí, ktorých nepoznám. Ale naša trieda má aj podpredsedníčku, ktorá ma môže zastupovať, takže to mohla na vedenie školy odniesť aj ona.

Takže by si to odniesol, keby tam nebolo tvoje meno?

Ak by spolužiaci povedali, že to mám odniesť, tak je to povinnosťou predsedu, no nikto mi tento fakt neoznámil.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *