Menu

Kto pomôže človeku, ak nie človek?

26. marca 2018   -  Práce žiakov   -   Autor:  

Bolo to minulé leto, keď som si uvedomila jednu vec. Cestou domov som narazila na bezdomovca, ktorý si odomňa pýtal peniaze. Či som mu ich dala? Jasné, že áno, teda….nakoniec som mu ich dala, ale zaváhala som. Moja rodina ma vždy učila si dobre premyslieť a zvážiť plusy a mínusy, ak by som sa niekedy chystala „takýmto ľuďom“ pomôcť. Stalo sa to presne minulý august. Nepamätám si presný dátum, ale pamätám si to ráno, keď ma zaplavil pocit potreby niečo zmeniť. Spomenula som si na každého takéhoto bezdomovca a nemohla som prestať myslieť na to, či by mi niekto pomohol, ak by som na ulici skončila ja. Môj ďalší krok bol jasný. Za zámienkou dozvedieť sa o týchto ľuďoch a ich osudoch viac sa zo mňa stala dobrovoľníčka v útulku pre bezdomovcov. Nevedela som do čoho idem, ale pocit, že viac ako polovica populácie na ľudí v núdzi len nadáva, namiesto toho aby im pomohli, mi väčšmi skľučoval srdce. Kto pomôže človeku, ak nie človek? V domove pre ľudí v núdzi som ako dobrovoľníčka strávila dva mesiace. Kde začať? My ľudia vidíme tak málo, veľmi málo. To čo vidíme na povrchu, je len malá kvapka veľkého mora. Spoznala som nových ľudí, dobrých ľudí. Áno, hovorím o tých otrhaných bezdomovcoch. Nie všetci sú alkoholici a zlodeji. Vlastne je tam takýchto ľudí málo. Veľké percento z nich tvoria hlavne matky a otcovia bez práce, ktorí opustili svoje deti, pretože ich nemali ako uživiť. Častokrát potom skončili na ulici, keďže nemali dostatok financií na bývanie. Pýtate sa, či chcem odľahčiť a skresliť tému bezdomovcov? Vôbec nie. Stretla som sa aj s príbehmi, kde sú ľudia naozaj len lenivými žobrákmi so závislosťou na alkohole. Ale tí tu budú vždy. Na záver vás len vyzývam, aby sme prestali hádzať ľudí do jedného vreca. Aby sme sa pozreli hlbšie pod povrch, nemýlili si hlúpe reči s realitou.

Andrea Hodvan, 2.A

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *