Zaujímavá návšteva z TV JOJ

Zavítala k nám známa slovenská scenáristka, dramaturgička a kreatívna producentka Danica Haláková-Hričová

Bratislava. 26.1.2017. Beseda s Danicou Halákovou – Hričovou sa uskutočnila v priestoroch Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií. Počas  dvojhodinového podujatia sme mali  možnosť pýtať sa na všetko, čo nás z tejto oblasti zaujíma. Vďaka otcovi Milošovi Ruppeldtovi  († 63), sa stala súčasťou divadelného a televízneho sveta už ako malé dieťa. „Doslova som vyrastala medzi scenármi,“ zaspomínala na svoje detstvo. „Bolo normálne, že som sa ako dieťa  hádala s Mariánom Labudom o chlieb.“

Po ukončení štúdia na VŠMU sa začala jej skutočná cesta do scenáristických kruhov Slovenska. Od práce na Novej scéne,  cez pranie trenírok Toma Cruisa sa dostala k prvému vlastnému seriálu Zita na krku. Jej ďalší projekt, doslova napísaný v jej obývačke, sa stal obrovským hitom. Menili sa otváracie hodiny kaderníctiev a ľudia sa ponáhľali domov, aby nezmeškali ďalšiu epizódu v živote Niny a Martina.

„Všetko vychádza z klasiky,“ pousmiala sa nad faktom, že Shakespeare jej neraz priniesol inšpiráciu. Po troch sériách Búrlivého vína už nemala seriálu čo ponúknuť.  Z jedného hitového seriálu sa presunula do druhého. V sledovanosti bojovala sama  proti sebe.
Počas tvorby Divokých Koní  sa mohla venovať svojim dvom vášňam, písaniu a koňom. „Zvieratá a deti. Hop alebo trop,“ opísala svoj ďalší, síce menej úspešný seriál ZOO. Beseda sa nevenovala iba seriálom. Pani Hričová nám vysvetlila,  ako fungujú peoplemetre a reklama v televízií. „Keď nemáte čísla, tak vás zrušia.“

Ako posledné ponúkla rady začínajúcim scenáristom. „Môj vysokoškolský profesor vždy hovoril: „Čítať, čítať, čítať. Písať, písať, písať. Ešte raz čítať, písať a pozerať veľa filmov.“
„Beseda mi poskytla nový pohľad na televízne médiá,“ povedala prváčka Kristína Marcineková. Jej spolužiak Kristián Noskovič, by ocenil, keby sme mali takýchto akcií viac. „Som veľmi rád, že som mohol nahliadnuť do detailov zo zákulisia tvorby seriálov,“ povedal na záver.

Mnohí z nás odchádzali obohatení o zaujímavé  informácie zo seriálovej i mediálnej oblasti.

 

„Snažím sa toho pozerať čo najviac, učiť sa a hľadať inšpiráciu.“

 

  1. Aké boli vaše začiatky v oblasti dramaturgie? Vedeli ste už odmala, že chcete písať?

Áno, už od útleho detstva som písala poviedky, scenáre, divadelné hry, rozprávky, romány. Písala som dokonca ešte vtedy, keď som ešte písať vôbec nevedela, to znamená, že som na papier hádzala šifry a kliky, háky, vlnovky, čiže príbeh som mala v hlave, len som ho ešte nevedela napísať, ale aj tak som sa o to snažila.  Bolo to skrátka akési nutkanie už odmalička. Neskôr, keď som vedela písať, som už písala tak, ako má byť, scenár mal ľavú aj pravú stranu, poviedky mali dej. Vedela som, ako má scenár vyzerať, môj otec bol televízny dramaturg a scenárista, takže to bolo vo mne. Dokonca som si všetky veci aj sama ilustrovala.

  1. Kto alebo čo vás inšpiruje?

To je neobmedzené, všetko okolo mňa, každý jeden zážitok, dokonca aj veci, ktoré sa mi snívajú. Všetko čo zažijem, kto mi čo povie. Môže to byť len myšlienka, jedna veta, útržok, skúsenosť. Keď potom niečo píšem alebo v scenáristickom tíme s ďalšími ľuďmi niečo rozoberáme,  funguje to na princípe akejsi asociácie, keď si mozog vyselektuje presne to, čo potrebuje, vyhrabe v správnej chvíli správnu myšlienku alebo spomienku a použije ju do príbehu, do situácie.  Akoby boli všetky zážitky uložené v nejakej kartotéke, a použije sa to, čo sa hodí. Nemusia to byť, samozrejme, iba moje skúsenosti, inšpirovať vás môžu aj rozhovory s inými ľuďmi. Preto je dôležité žiť naplno, stretávať sa s ľuďmi, rozprávať, počúvať, potom to nejako spracovať a v príhodnej chvíli použiť.

  1. Seriály, na ktorých ste sa podieľali, sú obľúbené u mnohých ľudí. Ale nás by zaujímalo, aký je váš obľúbený seriál?

Mám rada súčasné seriály, ako napríklad House of Cards, The Affair, Fargo, Bloodline, Westworld, Young Pope, Ray Donovan, Breaking Bad, The Bridge, True Detective.

Snažím sa toho pozerať čo najviac, učiť sa a hľadať inšpirácie, sledovať, kam sa vyberá trend modernej svetovej seriálovej tvorby a postupne prenášať vplyvy aj k nám, aj keď je to ešte dlhá cesta. Niekde však treba začať.

  1. Stal sa vám nejaký vtipný zážitok počas natáčania?

Zážitky sa, samozrejme, dejú, lebo to je miesto, ktoré overí vašu prácu, kde sa realizujú scenáre, všetko vidíte v praxi, v konkrétnej realizácii, čo tiež vedie k zaujímavým momentom. Nerada hovorím konkrétne zážitky, niektoré sa ani zreprodukovať nedajú, navyše, treba ich zažiť.

  1. Na ktorom projekte sa vám pracovalo najlepšie alebo ste sa vedeli najviac „vyblázniť“?

Každý svoj projekt mám rada, vždy máte možnosť dať doň kus seba a vyblázniť sa dá na všetkom. Rada si spomínam na prácu na seriáli Zita na krku, bola to zábava ho písať, lebo to bol sitkom, no aj tam treba dodržiavať istú štruktúru. Mojou srdcovkou bol napríklad seriál Divoké kone, téma koní je pre mňa osobná, a vložila som do toho seriálu veľa. To sa ale snažím robiť pri každom svojom projekte.

  1. Napadlo vás niekedy pri čítaní knihy, žeby ste z nej spravili filmovú adaptáciu?

Určite áno, je toho veľmi veľa. Už som dokonca jednu adaptáciu knihy spravila – bola to séria Nesmrteľní pre RTVS, voľná adaptácia knihy Jane Austenovej Rozum a cit,  film sa volal Ľúbi neľúbi.  A práve včera sme mali s jedným režisérom  debatu nad jednou konkrétnou knihou. Zaujala nás jej téma, radi by sme ju spracovali do seriálu a chceme ju ponúknuť televízii, viac v tejto chvíli ale nemôžem prezradiť.

  1. Plánujete do budúcnosti nejaké nové projekty? Nerozmýšľali ste na seriálom viac pre mladé publikum, napríklad z prostredia strednej školy?

Taký seriál už bol, volal sa Gympel, takže zatiaľ sa nad tým, pokiaľ viem, neuvažuje.

Kristína Fillová, Henrieta Zezulová,Linda Šaradínová

 

Nebezpečné podhubie extrémizmu

Boli sme všetci naozaj prekvapení, keď sme sa dozvedeli, že budeme mať prednášku  o holokauste a extrémizme. Ešte sa na našej škole prednáška na túto tému neobjavila, a preto sme boli veľmi  zvedaví, o čom bude.

Deň pred imatrikuláciami 25.10.2016 nás prišiel navštíviť Mgr. Martin Slávik z Občianskeho združenia Living Memory. Je to nezisková organizácia, ktorú podporuje Bratislavský samosprávny kraj.  Na prednáške boli tretiaci  a časť si vypočuli aj štvrtáci.

1

Čoho sa prednáška konkrétne týkala?

Dozvedeli sme sa mnoho informácií, týkajúcich sa holokaustu, židov a vtedajších zákonov. Ukázal nám video, kde sa bývalý gardista otvorene priznáva k hrozným činom, ktoré vykonal ako príslušník Hlinkovej gardy. Prečítali sme si tragické spomienky ženy na selekciu v koncentračnom tábore.

Pán Slávik v nás vyvolal množstvo silných emócií, u niektorých dokonca aj slzy v očiach.

Nebolo to ani zďaleka všetko, beseda sa niesla v uvoľnenom duchu. Diskutovali sme spoločne o súčasnej politike a šírení nebezpečných prejavov extrémizmu v našej spoločnosti.

s1

Po prednáške sme s ním urobili rozhovor, ktorý si môžete pozrieť nižšie. Dohodli sme sa na ďalšej besede v jarnom období.  Pán Slávik sa vyjadril, že sme boli najaktívnejšie publikum s bystrými postrehmi.

Ako prednášku vnímalo publikum?

Tibor Lachkovič (3.B) – „Aj keď nemám rád tému holokaustu, beseda s pánom Slávikom ma zaujala. Najskôr som si myslel, že to bude nudné, no opak bol pravdou. Páčili sa mi príbehy ľudí, ktorí zažili holokaust, napr. ako matky zachraňovali svoje deti pred smrťou v plynovej komore.“

Laura Cigáneková (3.B) – „Beseda bola zaujímavá. Podľa mňa je dôležité rozprávať sa s mladými ľuďmi o minulosti, aby pochopili aj temnú stránku ľudstva.“

Martina Mikeová (3.B) – „Besedu som si veľmi užila a som rada, že som si mohla vypočuť toľko zaujímavých vecí, pretože je dôležité, aby mal mladý človek aspoň trocha prehľad o našej minulosti a lepšie pochopil súčasné extrémistické prejavy mládeže.“

Viktória Doktoríková (3.B) – „Podľa mňa by sa mal každý zaujímať o minulosť, aj keď to znamená vidieť to zlé, ako je napríklad holokaust. Z našich chýb by sme sa mali poučiť, aby sme ich nezopakovali.“

Rebecca Csinová (3.B) – „Bola som v Osvienčime, a to čo rozprával pán Slávik, ma zaujalo. Dozvedela som sa nové veci o tom, čo sa tam stalo. Myslím si, že každý by sa mal ísť pozrieť do Osvienčimu a vidieť, čo sa tam stalo.“

Marek Dubovský (3.B) – „Zaujalo ma, že veliteľ koncentračného tábora Rudolf Hoss vo svojich pamätiach otvorene rozprával o krutých činoch v „továrni na smrť“.“

 

Mladých ľudí treba viesť ku kritickému mysleniu

Po skončení besedy nám Mgr. Slávik v kabinete slovenského jazyka ochotne odpovedal na naše otázky. Zhovárali sa s ním Lea Hubová a Monika Čomorová

s4

  1. Ako dlho pôsobíte v občianskom združení Living Memory a čomu sa združenie venuje?

„Pôsobím tam od mája respektíve od júna. Založili sme ho s kolegami, ktorí sa už predtým  profesijne venovali vyrovnávaniu s minulosťou v rôznych pamäťových inštitúciách, napríklad v Ústave pamäti národa alebo vo veľkej mimovládnej organizácii, ktorá sa volá Platforma európskej pamäti a svedomia. Združenie sa venuje najmä tomu, ako priviesť mladých ľudí ku kritickému mysleniu. Myslíme, že oni sú tí, ktorí môžu ovplyvniť budúcnosť tejto krajiny ale aj svoju a našu budúcnosť. Chceme, aby pri tom, keď budú ovplyvňovať budúcnosť, mysleli. Napríklad keď budú hádzať svoj hlas do urny s volebným lístkom.“

  1. Prečo ste sa rozhodli pracovať práve v tomto občianskom združení?

„Odpoveď je jednoduchá. Pretože sme si ho sami založili. Vnímali sme to ako niečo, čo tu chýba, respektíve nevideli sme nejakú výraznú aktivitu v tom, že by niekto chodil medzi mladých ľudí do škôl a hovoril im o týchto konkrétnych veciach, o ktorých sa snažíme hovoriť my.“

  1. Koľkí ľudia tvoríte toto občianske združenie?

„Momentálne sme traja. Zaujímavé je najmä vekové zloženie nášho občianskeho združenia,  je to od  38 do 65  rokov.“

  1. Chodíte po školách na celom Slovensku?

„Zatiaľ iba v Bratislavskom samosprávnom kraji. Chceli sme ísť aj do Banskobystrického kraja, ale samozrejme, že tam by to asi nemalo takú podporu, respektíve by bolo ťažšie dostať na školy.“

  1. Venujete sa iba téme „HOLOKAUST“ alebo aj iným?

Tých prednášok máme veľa.  Máme viac tém, o ktorých sa snažíme so žiakmi diskutovať. Je na výbere školy, akej téme sa budeme venovať. Tieto aktivity by mali byť na všetkých strených školách v Bratislavskom samosprávnom kraji. Pokiaľ by bol záujem, tak aj v iných regiónoch,  čomu by sme boli samozrejme veľmi radi.“

  1. Odkiaľ čerpáte informácie, ktoré následne prezentujete na strených školách ?

„Z literatúry, z prameňov, ktoré sú dostupné, alebo z regionálnych dokumentov, ako napríklad v téme Štátnej bezpečnosti. Materiály sú verejne prístupné každému, kto požiada v bádateľni Ústavu pamäti národa, takže nie je problém sa k tomu dostať.“

  1. Povedali by ste nám nejaký zaujímavý zážitok z týchto prednášok?

„Pre mňa je zaujímavý zážitok ktorákoľvek prednáška, a to si nevymýšľam, pretože človek sa učí každou prednáškou niečo viac, dozvedá sa  nové veci a samozrejme  reakcie bývajú rôzne a nemusia byť vždy priateľské. No aj to sa človek musí naučiť zvládať a posúvať sa ďalej. Takže pre mňa je to celé zaujímavé.“

  1. Ako reagujete počas prednášky na extrémistov?

„Snažím sa hneď v úvode dohodnúť so študentmi na nejakých pravidlách a keď sa to hlboko dotýka ich presvedčenia, tak im dávam slobodnú možnosť. Nemusia trpieť, pokojne môžu odísť.

  1. Čo by ste chceli odkázať nám študentom, respektíve našim čitateľom?

„Aby ste neboli ľahostajní a aby ste premýšľali.  Aby ste neboli  prvoplánovanými prijímateľmi nejakej pravdy, ktorá sa môže nakoniec ukázať ako lož.“

Monika Čomorová, Lea Hubová a kolektív 3.B

s3

(odkaz na stránku občianskeho združenia Living Memory: http://www.livingmemory.sk/)

Výlet do Londýna- rozhovor s profesorom Petrom Guldanom

Koniec školského roka sa nám pomaly, ale isto, blíži a každý sa už teší na letné prázdniny. Niektorí začnú „dovolenkovať“ o čosi skôr. Aspoň tí, ktorí sa chystajú do Londýna. O Londýne, ale aj dovolenkách sme sa porozprávali s organizátorom tejto akcie, profesorom  Petrom Guldanom.

1.Koľkokrát ste navštívili Londýn?

„Fuuu veľa. Ani neviem, ale idem to zrátať…Šesťkrát.. z toho raz som tam bol tri mesiace a pracoval som tam… a vlastne sedemkrát… Raz som len cez Londýn letel a bol som dve hodiny na letisku.“

2.Čo sa Vám tam najviac páčilo?

„Ani neviem, ja mám to mesto rád. Páčia sa mi všetky tie známe miesta od Big Bengu cez London Eye, Trafalguar Square, svoje čaro má Camden Town, úžasné londýnske parky, keď sme kedysi zablúdili v Hampstead Heath (doslovne les uprostred mesta) mám rád metro, doubledeckre, mrakodrapy v Canary Wharf a všetky možné vyhliadky z čo najväčšej výšky na mesto.“

3.Máte nejakú vtipnú príhodu?

„Napadá mi kopa vtipných príhod zo školských výletov, ale za ten svet si neviem spomenúť na nejakú, ktorá sa odohrala v Londýne. A teraz, ako tak nad tým rozmýšľam, v Londýne sa stalo toľko vecí, toľko úsmevných príbehov, momentov, že sedím na gauči a odpovedám na tieto otázky a usmievam sa pri všetkých tých spomienkach.“

 4.Kam by ste chceli ísť so študentmi budúci školský rok?

„Ja som teraz v takom vysokom štádiu príprav Londýna, ( od telefonovania, emailovania, online nakupovania, zisťovania, zadávania údajov, bookovania, prebookovania, …) že neviem, kde mi hlava stojí. Keďže ja cestovanie milujem, tých plánov by bolo veľmi veľa. Určite by som si chcel zopakovať v dohľadnej dobe fantastický Rím, talianske pláže, ak by sa to raz podarilo New York, ale láka ma napríklad aj Moskva a nesmiem zabudnúť, že by som konečne chcel uskutočniť aj okruh Veľkou Britániou, vrátane Škótska.“

5. Vraveli ste, že rád cestujete. Kam sa chystáte toto leto?

„Tak, po spomínanom školskom Londýne, ma ešte čaká taká menšia okružná cesta dvoma ázijskými metropolami – Kuala Lumpur a Singapur. A okrem toho sa ešte určite niečo pritrafí. Ale sem už máme kúpené letenky.“

6.V ktorej krajine sa Vám najviac páčilo?

„Ešte som nevidel všetko, takže ťažko povedať, ale svojou bohatosťou ma najviac okúzlili Spojené štáty americké. Minulý rok sme absolvovali úžasný trojtýždňový roadtrip po západnom pobreží – videl som na vlastné oči L.A., Hollywood, Beverly Hills, San Diego, horúce Las Vegas, príjemné San Francisco…, ale nič sa nevyrovnalo neuveriteľným prírodným krásam, ktoré sa nachádzajú v Kalifornii, Arizone, Utahu a Nevade – od obrovských púšťí (Údolie Smrti, Mohavská púšť) cez nádherné lesy a kopce Yosemitského národného parku až po Antelope Canyon, Monument Valley, Mono Lake, Sekvojové lesy a úplne majestátny Grand Canyon! Zatiaľ najlepší výlet v mojom živote. Určite sa tam chcem ešte niekoľkokrát vrátiť!“

7.Ktorá krajina je Vaša cestovateľská méta?

„Ja chcem vidieť všetko. Z tých, ktoré som ešte nevidel ma láka Austrália, Nový Zéland a Južná Amerika…“

8.Je nejaká krajina, kam by ste už v živote nešli? Z tých čo ste už precestovali alebo aj z tých, kde ste neboli?

„Asi nie. Mňa cestovanie a krajiny zaujímajú. Ale ak mám odpovedať na otázku, asi najmenej ma zaujímajú krajiny práve tu v našom okolí- Poľsko, Maďarsko, Nemecko. Ani neviem prečo. Už som ich videl, sú podobné tomu, čo máme doma.“

Ďakujeme za rozhovor a prajeme pánovi profesorovi, ale aj  všetkým ostatným krásnu dovolenku, pekné leto a nezabudnuteľné zážitky.

Profesor Guldan nám povolil zverejniť niektoré jeho fotky  z dovoleniek:

 

Podobné:

Výlet do Prahy aneb Pražské vianočné trhy