Hej ty! Áno o tebe hovorím. Si nádherná/ý!

K & M PROJEKT

(dry)

Nachádzame sa vo veľmi rýchlej dobe. Zabúdame na minulosť a žijeme budúcnosťou. Krásne veci v živote ignorujeme, berieme ich ako samozrejmosť. Nemám na mysli krásne veci v podobe nového kabátu či topánok. No tie naozaj krásne veci, ako je úsmev, čvirikanie vtáčikov alebo šuchot jesenného lístia.

Zabúdame na naozajstné hodnoty. Hovoríme človeku kamarát a to sme ho videli maximálne dvakrát. Hovoríme ľudom, že ich milujeme a pritom tým len myslíme, že sa nám páčia. Chceme cestovať, no pod našim vnímaním sú to hlavné mestá najznámejších štátov. Všetci chcú byť dnes feministami, no vytráca sa im zmysel toho čo to znamená… a dievčatá zabúdajú na to, že chlapci naozaj dokážu byť milí, a naopak. Médiá nás formujú a ku celebritám vzhliadame viac ako k vlastným rodičom…

Prednedávnom som mala debatu s mojou najlepšou kamarátkou presne o týchto veciach. Rozhodli sme sa, že budeme natáčať sociálne experimenty. V našom prvom videu sme ľuďom hovorili – Natáčame veci, objekty a ľudí, ktorí sa nám zdajú byť nádherní. Vidieť reakcie uponáhľaných spolužiakov a učiteľov, bolo neskutočne krásne. Moment kedy sa zastavili, počúvali a zamysleli sa. Presne tento moment potrebujeme všetci. Zastaviť sa, počúvať a premýšľať.

Je mi smutno z toho, že potrebujeme takéto videá, no najmä z toho, že to nie je samozrejmosť. Rozumiete…

Chcem, aby sme si všetci uvedomili, že sme šikovní, talentovaní a nádherní (zvnútra aj navonok). Buďme prosím trpezliví, odvážni, milí a vďační.

Šírme spolu túto myšlienku, hovorme okoloidúcim, že sú nádherní. Pochváľme im úsmev alebo úplne na začiatok stačí, ak sa na nich usmejeme. Nikdy nevieme, čo sa v ich životoch môže odohrávať a jednoduchý úsmev dokáže niekomu zlepšiť deň. Možno až tak, že si to niektorí z nás nevedia čo i len predstaviť.

Video si pozri tu – 

PRAVDA ŽIJE

Deti sú budúcnosťou. Alebo tak to každý hovorí. Udalosti posledných dní nás, študentov SOŠMIŠ, nanajvýš znechutili, ale aj vystrašili. Práve my máme predstavovať budúcnosť slovenských médií. Ale čo s budúcnosťou, keď krok za krokom znova vyvyšujú múr, ktorý naši rodičia zbúrali, a ktorý nám má zabrániť kráčať dopredu?
Dnes, cez veľkú prestávku, sme vytvorili vlastný múr, z nápisov a obrázkov, ktorý možno nie je najsilnejší, ale je symbolom našej jednoty. Považujeme za svoju povinnosť pridať sa k pochodom za spomienku na Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Zajtra, v piatok 2. 3., od 17:00 do 19:00, sa stretneme na Hviezdoslavovom námestí. Na znak súcitu k obetiam zločinu vás žiadame, aby ste prišli v čiernom oblečení.
Dnes ešte sedíme v laviciach, ale o päť, desať rokov, budeme kráčať rovnakými chodníkmi, akými kráčal Ján Kuciak. Môžeme len dúfať, že sa naše príbehy skončia spravodlivosťou a nie ako rekviem. Sloboda prejavu je naším právom. Právom, ktoré na svete nemajú všetci. Nenechajme si ho zobrať.
Zástupcovia #INAK

Župany idú na dračku

Medzi zákonmi Slovenskej republiky sa často nájdu rôzne kuriozity. Patrí k nim aj zákon, v ktorom sa píše, že samosprávne kraje by mali pravidelne každé štyri roky meniť svoj župan. Z politiky sa tak stáva marketing a svoje róby sa snažia čo najlepšie predať. Slovenský trh sa mi podobá na známe Trhovisko Miletičova v Bratislave a keďže mam miletičku rád, na momentálnu ponuku som sa šiel pozrieť. Všetky predajné miesta som, žiaľ, prejsť nestihol. Opíšem vám teda aspoň trochu, ako to momentálne je s najznámejšími výrobcami županov na Slovensku.

Na ľavej strane ponúkali svoje produkty červení predajcovia. Nad svojím stánkom mali napísané SMER. Išiel som teda bližšie, aby som sa pozrel, čo za župany majú. Akonáhle ma zbadali, ponúkli mi namiesto županu bublaninu. Išlo pravdepodobne o nedorozumenie.  Stánok by mal svoj názov zmeniť, pretože očividne svoj smer stratil, nehovoriac o tom, že ponúkajú bublaninu diabetikovi. Pokračoval som teda ďalej a všimol som si, že mnohí obchodníci spojili svoje sily aj financie a ľudia pred ich obchodíkmi nahlas kričali na predajcov, že sú podvodníci. O tom, či to je legálne neviem, ale keďže na Slovensku tajne vládne diktátor pod pseudonymom Korupcia, je dosť možné, že všetko nebude s kostolným poriadkom. To sa však my, obyčajní občania asi nikdy nedozvieme. Následne som sa ocitol na pravej strane trhoviska. Vynikali tu predovšetkým tri stánky s názvami Hniezdo, Kotletka a Doprava pre Bratislavu zadarmo. Pomenovania týchto predajní sa nedajú vysvetliť nijak inak ako marketingové ťahy a moja zvedavosť ma doslova prehovorila, aby som sa išiel pozrieť na ich župany. V Hniezde ma privítal milý personál a klasicky mi predstavili výdobytok desaťročia starý župan Ftáčnik, ktorý je pre nás mladých už dlhšie mimo trendov, ale stále si drží nejaký ten predaj. Jeho farbu by som najlepšie opísal prirovnaním pána v pomaly dôchodcovskom veku so žltým úsmevom spopod fúzov. Nechýbali ani omáčky o jeho využití pre slušný život v kraji. Presúvam sa teda ďalej ku stánku, ktorého názov je obrazné pomenovanie samotných predajcov. Rutinné jedenie bravčových bôčikov dopĺňala holá hlava a so všetkou úctou, názov Kotletka je úplne výstižný.  Aby vyzerali trošku zdravšie, mali na sebe uhorkovozelenú zásteru. Pri podrobnejšom skúmaní županu Marián som zistil, že spolupracujú aj s logopedickým ústavom. V Kotletke ma celý čas sprevádzala predstava, že s týmto županom čoskoro prídem o vlasy, a tak som sa vyparil preč. Názov Doprava pre Bratislavu zadarmo je dosť protichodný. Župan sa totiž volal Pešo a áno, pešo sa väčšinou všade dostanem zadarmo. Nikdy predtým som si nemyslel, že výber správneho župana bude takáto veda. Ak vás však nejaký župan z veľkej ponuky osloví, kúpite si ho svojím hlasom, ktorý hodíte 4. novembra do volebnej urny vo vašom samosprávnom kraji. Ja však patrím k skupine nezainteresovaných exhibicionistov, ktorí radšej ostanú nahí.

 

DAVID HANGONYI