Najlepšia príprava na noc v divočine – víkend na SOŠMIŠ

Pred pol rokom sa niekoľko ctižiadostivých žiakov a vašich/našich spolužiakov, zapojilo do už druhého ročníka projektu DofE. Počas ich víkendového školenia, ktoré sa konalo 15. – 17. 2. 2019, si osvojili mnohé znalosti, ktoré sú dôležité pre zvládnutie ich dobrodružnej expedície. Naučili sa ako vychádzať v tíme, ako naplánovať trasu, či jedálniček.

Tím tohtoročných bronzových dofákov je zložený z dvoch prváčok – Anički (1.C)  a Lauri (1.C) , druháčok Nikoli 2.B), Barbory 2.B) a dokonca sa tento rok nedali zahanbiť ani chlapci a do DofEe išli tiež. Mužskou silou v tomto tíme je Lukáš (2.B) a Patrik (2.B).

Strieborné dievčatá si budú musieť znova vystačiť s ich dievčenskou silou, ktorá však minulý rok, skoro bez problémov, stačila na všetko. Na nich tento rok čakajú dve noci v lese a zase o stupeň ťažšia trasa.

Tak, ako aj svoje DofE ciele, tak aj trasu dobrodružnej expedície si dofáci plánujú sami. Možno to neznie tak náročne, no naplánovať reálne splniteľný cieľ, navariť si teplé jedlo, alebo prejsť vyše 20 km za deň nie je pre každého tak jednoduché. Práve preto, s úmyslom pomôcť svojim kolegom, strieborné dofáčky vytvorili workshopy s ich vlastnými skúsenosťami a aj nejakými tými “DofE hacks”. Celkovo celú organizáciu DofE víkendu si dievčatá, už úspešné absolvenky bronzovej úrovne, rozdelili medzi seba. Pričom učiteľka Zoja Gajdošová, ako školiteľka a Tibor Lachkovič, ako hodnotiteľ, mali nad celým víkendom dohľad.

Dievčatá si workshopy rozdelili každá podľa toho, čomu sa oni sami počas minuloročnej prípravy na expedíciu venovali. Hosťom školenia bol aj náš geograf a vášnivý turista učiteľ Lichvár. Ten prišiel nádejným bronzovým dofákom ukázať, ako sa orientovať na mape, či už pri výbere trasy alebo pri samotnej expedícií. Povedal aj niečo o tom, ako to na turistike reálne chodí a na čo sa musia pripraviť. Odpoveď je jednoduchá – na všetko.

To, akí úspešní počas prípravy a plánovania expedície boli, sa dozvieme už koncom školského roka. Podľa toho, či sa po víkende v lese v pondelok vrátia do školy alebo nie.

 

Hej ty! Áno o tebe hovorím. Si nádherná/ý!

K & M PROJEKT

(dry)

Nachádzame sa vo veľmi rýchlej dobe. Zabúdame na minulosť a žijeme budúcnosťou. Krásne veci v živote ignorujeme, berieme ich ako samozrejmosť. Nemám na mysli krásne veci v podobe nového kabátu či topánok. No tie naozaj krásne veci, ako je úsmev, čvirikanie vtáčikov alebo šuchot jesenného lístia.

Zabúdame na naozajstné hodnoty. Hovoríme človeku kamarát a to sme ho videli maximálne dvakrát. Hovoríme ľudom, že ich milujeme a pritom tým len myslíme, že sa nám páčia. Chceme cestovať, no pod našim vnímaním sú to hlavné mestá najznámejších štátov. Všetci chcú byť dnes feministami, no vytráca sa im zmysel toho čo to znamená… a dievčatá zabúdajú na to, že chlapci naozaj dokážu byť milí, a naopak. Médiá nás formujú a ku celebritám vzhliadame viac ako k vlastným rodičom…

Prednedávnom som mala debatu s mojou najlepšou kamarátkou presne o týchto veciach. Rozhodli sme sa, že budeme natáčať sociálne experimenty. V našom prvom videu sme ľuďom hovorili – Natáčame veci, objekty a ľudí, ktorí sa nám zdajú byť nádherní. Vidieť reakcie uponáhľaných spolužiakov a učiteľov, bolo neskutočne krásne. Moment kedy sa zastavili, počúvali a zamysleli sa. Presne tento moment potrebujeme všetci. Zastaviť sa, počúvať a premýšľať.

Je mi smutno z toho, že potrebujeme takéto videá, no najmä z toho, že to nie je samozrejmosť. Rozumiete…

Chcem, aby sme si všetci uvedomili, že sme šikovní, talentovaní a nádherní (zvnútra aj navonok). Buďme prosím trpezliví, odvážni, milí a vďační.

Šírme spolu túto myšlienku, hovorme okoloidúcim, že sú nádherní. Pochváľme im úsmev alebo úplne na začiatok stačí, ak sa na nich usmejeme. Nikdy nevieme, čo sa v ich životoch môže odohrávať a jednoduchý úsmev dokáže niekomu zlepšiť deň. Možno až tak, že si to niektorí z nás nevedia čo i len predstaviť.

Video si pozri tu – 

Meniace sa tváre rovnakého režimu?

BRATISLAVA – Od „nežnej“ revolúcie v novembri 1989 ubehlo už takmer 30 rokov. Za ten čas sme aj v našej krajine dokázali vybudovať demokratický systém a spravodlivý právnyštát. Alebo nie? Je to všetko, o čom denno-denne počúvame z televízie a rádia skôr presným opakom týchto pojmov?

 

 

Odpoveď aj na túto otázku prišiel objasniť v stredu 18. apríla 2018 študentom Strednej odbornej školy masmediálnych a informačných štúdií Mgr. Martin Slávik z občianskeho združenia Living Memory. Prednáška, ktorej témou boli politické „elity“ čias nedávno minulých, ozrejmila študentom viacerých ročníkov známe, aj menej známe skutočnosti, týkajúce sa nielen spomínaných politických predstaviteľov, ale aj dobových udalostí a faktov. Obdobie socializmu vo svojej prednáške historik Slávik súčasne porovnával s dnešnými politicko-spoločenskými pomermi a poukazoval na to, ako sa bývalé „kádre“ infiltrovali aj do dnešnej demokraticky sa tváriacej politiky či súdnictva na Slovensku. Keďže prednáška mala pomerne otvorený charakter, do diskusie počas jej priebehu sa aktívne zapájali viacerí študenti. Tí týmto spôsobom zároveň reflektovali svoj pohľad na udalosti dnešných dní, na veci, ktoré sa im nepáčia, a na to, čo by možno chceli zmeniť.

 

 

 

 

 

OZ Living Memory

Občianske združenie Living Memory vzniklo ako reakcia ľudí, ktorí sa dlhodobo zaoberajú fungovaním totalitných režimov a ktorí sú presvedčení, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmosťou, aj keď sa to tak mnohým môže zdať. Ľudská dôstojnosť, sloboda a právny štát sú pre nás mimoriadne dôležité. Sme presvedčení o tom, že po prechode z totalitného
režimu na demokratický nestačí len vybudovať formálne inštitúcie právneho a demokratického štátu. Potrebná je aj zmena myslenia a konania ľudí v politických a ďalších spoločenských inštitúciách na základe nového hodnotového systému, ktorý stojí na diskontinuite s totalitným komunistickým režimom. Vyrovnávanie sa s totalitami na Slovensku je podľa nás oneskorené, pomalé a nedôsledné, so snahou budovať za minulosťou hrubú čiaru v personálnej, inštitucionálnej a následne i hodnotovej rovine, čo dlhodobo deformuje spoločenské svedomie a zodpovednosť za správu vecí verejných a následne aj inštitúcie demokratického a právneho štátu (prevzaté zo stránky OZ Living Memory).