Komix, ktorý sa niekoľko mesiacov takmer nedal nájsť

Zákutia našej webovej stránky www.sosmis.sk sú ako Narnia. Otvoríte dvere a zrazu je tam projekt, o ktorom vedel len málokto. Napríklad komix 3.B.
Pokým sa štvrtáci potia nad obhajobami maturitných prác a malí deviataci pobehujú po našich chodbách vyklepaní z prijímačiek, ja doma blúdim po webe našej školy. Zatiaľ, čo sa na úvodnej stránke Adela Banášová pretŕča už rok, v skrytej kategórií „Študentské práce“ sa objavujú obrázky vytvorené študentmi 3.B. Ako to, že sme o nich nevedeli? Celkom jednoducho. Tretiaci sa nepochválili a na stránke sa takmer nedali nájsť.

Bol to polročný projekt, o ktorom vedela len malá kôpka ľudí. Zobrazuje život nás, študentov, taký – aký je. Medzi hlavnými postavami sa objavili  študenti, profesori a aj upratovačky.

Pozrite sa ako to vyzerá:

http://sosmis.sk/novastranka/skolsky-komix-3-b/

Som zvedavý čo pripravujú teraz.

Fresh ráno

Po troch dlhých dňoch strávených vo Zvolene ma dnes prebudilo čosi osviežujúce. V poslednom čase som veľa smiechu nezažil, keďže som bol na vyhodnotení súťaže Štúrovo pero, kde sa náš časopis neumiestnil. Áno, aj som si poplakal.

Ale dnes ma čakala správa od profesora Guldana, ktorý začal s filmovým krúžkom natáčať niečo, o čo sa televízne noviny, ktoré sú v ponuke krúžkov na našej škole niekoľko rokov, pokúšajú už hodne dlho.
Isto sa nájde niekoľko haters- hlavne zo strany vyšších ročníkov, no musím ich dopredu upozorniť na fakt, že oni nič takého nedokázali.
Nehovorím, že by sa nedalo niečo vylepšiť, ako napríklad naučiť moderátora, Davida Hangonyiho, nestresovať pred kamerou alebo pracovať lepšie s mikrofónom, ale to sa na škole učíme. Alebo mali učiť…
Konečne! Prvé slovo, ktoré mi napadá, keď sa pozriem na prvákov, ktorí začínajú niečo robiť a odôvodnia to slovami: „Nemusím, ale chcem…“
Musím povedať, že vytvoriť niečo na SOŠ MIŠ nie je vôbec jednoduché a môžem zhodnotiť, že Magazín FRESH mi spríjemnil ráno. Ak sa chcete zabaviť alebo dozvedieť sa niečo nové, tak si ho rozhodne pozrite.
Po mojom prvom komentári ma zastavila profesorka Böhmerová a povedala: „Škoda, že si tam nedal aj nejaké riešenia, ktoré by mohli školu vylepšiť“ Toto je jedno z riešení. Začnite robiť to, čo študujete a to, čo vás baví.

Jedna rada pre ostatných: Neskúste na nich nadávať. To vie každý, skúste vymyslieť niečo lepšie a zrealizovať to! No a ak má niekto záujem pridať sa do tímu Magazínu FRESH, stačí vraj povedať profesorovi Guldanovi.

Mimochodom, odkaz pre profesorku Gajdošovú: Spisovne je v pokoji a nie v kľude, už som vás to učil.

Pridávam video, viem, že neradi hľadáte a klikáte. Je to náročná činnosť (vlastná skúsenosť)

Zmení sa niekedy SOŠ MIŠ?

Čo je veľa – to je veľa. Alebo čo je veľa – to je málo?
Množstvo žiakov sa pohoršuje nad našou školou. „Nič sa tu nerobí. Nič nás nenaučia. Vyzerá to tu otrasne.“ Toto sú najčastejšie problémy, ktoré počúvam v poslednom čase takmer z každej strany. Je normálne, že sa študenti sťažujú. Zatiaľ nič iné na práci nemajú, presne ako ja. Ale keď na seba nadávajú aj učitelia, tak musím priznať, že to prekračuje hranice.
Jeden druhého obviňujú, že nič nerobia a ich hodiny nemajú zmysel. Môj názor? Občas súhlasím. Na niektorých hodinách sám zabíjam čas. S čistým svedomím môžem povedať, že školu flákam len občas. Prepáčte, ale naučiť sa za celý polrok tri veci, ktoré opakujeme dookola? To je dosť smutné. Nemala by nás škola pripraviť na naše budúce povolanie? Nehovorím len o svojom odbore MMS, ale aj o dvoch ostatných.
Výstup z niektorých odborných predmetov je úbohý a hanbím sa za to, čo som sa naučil.
Samozrejme, že keď príde na lámanie chleba, každý dá od tejto veci ruky preč a do vrcholných orgánov školy sa zvolí niekto, koho budúcnosť SOŠ MIŠ nezaujíma.
Dnes som sa stretol s názorom: „Prečo niečo pre školu robíš, keď tu budeš už len dva roky?“
Áno, ja tu budem už len dva roky, no aj za tie dva roky sa budem snažiť spraviť niečo, čo vylepší úroveň školy. Na škole nie sme len my-druháci. Sú tu prváci, ktorí sa budú trápiť o rok dlhšie a prídu žiaci- terajší deviataci, ktorí si budú hovoriť: „Sem chcem ísť!“
Ak to takto ostane ďalej, je mi jasné, že po pár mesiacoch budú hovoriť to, čo my teraz. Preto poďme niečo zmeniť. Školu vylepšiť a vybudovať z nej naozaj Strednú odbornú školu masmediálnych a informačných štúdií.

Je mi jasné, že teraz si na mňa väčšina učiteľov zasadne, ale keď sa chceme pohnúť ďalej, niekto musí začať.

Tibor Lachkovič