Výlet do Londýna- rozhovor s profesorom Petrom Guldanom

Koniec školského roka sa nám pomaly, ale isto, blíži a každý sa už teší na letné prázdniny. Niektorí začnú „dovolenkovať“ o čosi skôr. Aspoň tí, ktorí sa chystajú do Londýna. O Londýne, ale aj dovolenkách sme sa porozprávali s organizátorom tejto akcie, profesorom  Petrom Guldanom.

1.Koľkokrát ste navštívili Londýn?

„Fuuu veľa. Ani neviem, ale idem to zrátať…Šesťkrát.. z toho raz som tam bol tri mesiace a pracoval som tam… a vlastne sedemkrát… Raz som len cez Londýn letel a bol som dve hodiny na letisku.“

2.Čo sa Vám tam najviac páčilo?

„Ani neviem, ja mám to mesto rád. Páčia sa mi všetky tie známe miesta od Big Bengu cez London Eye, Trafalguar Square, svoje čaro má Camden Town, úžasné londýnske parky, keď sme kedysi zablúdili v Hampstead Heath (doslovne les uprostred mesta) mám rád metro, doubledeckre, mrakodrapy v Canary Wharf a všetky možné vyhliadky z čo najväčšej výšky na mesto.“

3.Máte nejakú vtipnú príhodu?

„Napadá mi kopa vtipných príhod zo školských výletov, ale za ten svet si neviem spomenúť na nejakú, ktorá sa odohrala v Londýne. A teraz, ako tak nad tým rozmýšľam, v Londýne sa stalo toľko vecí, toľko úsmevných príbehov, momentov, že sedím na gauči a odpovedám na tieto otázky a usmievam sa pri všetkých tých spomienkach.“

 4.Kam by ste chceli ísť so študentmi budúci školský rok?

„Ja som teraz v takom vysokom štádiu príprav Londýna, ( od telefonovania, emailovania, online nakupovania, zisťovania, zadávania údajov, bookovania, prebookovania, …) že neviem, kde mi hlava stojí. Keďže ja cestovanie milujem, tých plánov by bolo veľmi veľa. Určite by som si chcel zopakovať v dohľadnej dobe fantastický Rím, talianske pláže, ak by sa to raz podarilo New York, ale láka ma napríklad aj Moskva a nesmiem zabudnúť, že by som konečne chcel uskutočniť aj okruh Veľkou Britániou, vrátane Škótska.“

5. Vraveli ste, že rád cestujete. Kam sa chystáte toto leto?

„Tak, po spomínanom školskom Londýne, ma ešte čaká taká menšia okružná cesta dvoma ázijskými metropolami – Kuala Lumpur a Singapur. A okrem toho sa ešte určite niečo pritrafí. Ale sem už máme kúpené letenky.“

6.V ktorej krajine sa Vám najviac páčilo?

„Ešte som nevidel všetko, takže ťažko povedať, ale svojou bohatosťou ma najviac okúzlili Spojené štáty americké. Minulý rok sme absolvovali úžasný trojtýždňový roadtrip po západnom pobreží – videl som na vlastné oči L.A., Hollywood, Beverly Hills, San Diego, horúce Las Vegas, príjemné San Francisco…, ale nič sa nevyrovnalo neuveriteľným prírodným krásam, ktoré sa nachádzajú v Kalifornii, Arizone, Utahu a Nevade – od obrovských púšťí (Údolie Smrti, Mohavská púšť) cez nádherné lesy a kopce Yosemitského národného parku až po Antelope Canyon, Monument Valley, Mono Lake, Sekvojové lesy a úplne majestátny Grand Canyon! Zatiaľ najlepší výlet v mojom živote. Určite sa tam chcem ešte niekoľkokrát vrátiť!“

7.Ktorá krajina je Vaša cestovateľská méta?

„Ja chcem vidieť všetko. Z tých, ktoré som ešte nevidel ma láka Austrália, Nový Zéland a Južná Amerika…“

8.Je nejaká krajina, kam by ste už v živote nešli? Z tých čo ste už precestovali alebo aj z tých, kde ste neboli?

„Asi nie. Mňa cestovanie a krajiny zaujímajú. Ale ak mám odpovedať na otázku, asi najmenej ma zaujímajú krajiny práve tu v našom okolí- Poľsko, Maďarsko, Nemecko. Ani neviem prečo. Už som ich videl, sú podobné tomu, čo máme doma.“

Ďakujeme za rozhovor a prajeme pánovi profesorovi, ale aj  všetkým ostatným krásnu dovolenku, pekné leto a nezabudnuteľné zážitky.

Profesor Guldan nám povolil zverejniť niektoré jeho fotky  z dovoleniek:

 

Podobné:

Výlet do Prahy aneb Pražské vianočné trhy

Najskôr štrajkovali učitelia, teraz prišiel rad na žiakov

Keď máte nejaký určitý typ problému, snažíte sa ho riešiť, no nie? V dnešnej dobe sa čoraz menej ľudí bojí povedať svoj vlastný názor. Práve to sa stalo aj študentom našej školy.  Avšak to neostalo len pri slovách. Začali sa spisovať petície!

Kolovali otázky: Prečo? Proti komu?

My odpovede nemáme, ale poskytol nám ich žiak 2.B triedy, Benedikt Slamka, ktorý sa podieľal na spisovaní samotnej petície.

 

Prečo vôbec petícia vznikla?

Nevzniklo to nárazovo, ale postupným procesom. Sťažnosti v mojej triede (2.B) sa postupne množili, a tak sme sa spoločnou diskusiou názormi zhodli. Všetkým nám bolo jasné, že treba niečo spraviť. No, každý mal v hlave iný nápad, na čo sme možno v konečnom dôsledku doplatili. Dôležité je spomenúť, že to vlastne ani nebola petícia. Podávali sme to iba ako návrh na zlepšenie, s nikým sme sa totiž nechceli hádať, nikomu uškodiť. Jediné o čo sme žiadali je asi trocha intenzívnejší proces vyučovania. Nič viac.

 

Proti komu sa toto zlepšenie spisovalo?

Proti komu? No predsa proti nikomu! Nikoho sme nechceli očierňovať, nikoho spochybňovať. Chceli sme len spraviť našu školu lepšou. Pretože si myslím, že na to má.

 

Očividne ju podpisovali študenti našej školy. Bolo ich veľa, ktorí tak spravili alebo to radšej ignorovali?

Prv sme to brali celé iba ako našu triednu záležitosť. Neskôr sme zo strany učiteľov začali pociťovať, že jedna trieda nič nezmení. Rozhodli sme sa  z našich sťažností spraviť časť dokumentu, ktorý bude obsahovať všetky triedy školy, pretože sme chceli, aby sa aj iné triedy nebáli povedať svoj názor nahlas.

Čo sa týka účasti, zapojili sa skôr mladšie ročníky. Pre štvrtákov to totiž už ostalo zbytočné, tretiaci sa vyjadrili, že petícia, ktorú písali oni minulý rok nič nevyriešila, tak tejto nechcú byť súčasťou.

 

Ako to teda nakoniec dopadlo?

Viete ako to chodí, prv sa chceli zapojiť azda všetci, no potom sa stalo niečo nečakané s čím sme nepočítali. Práve v našej triede, v ktorej  mala byť najväčšia istota, sa začali rozmáhať akési rozpory. Celý čas tvorby tohto dokumentu sme komunikovali aj s riaditeľstvom školy, chceli sme, aby sme mali všetko správne spísané, potvrdené, jednoduché a sama riaditeľka nám vravela, ako máme postupovať. No podmienkou prijatia bolo, že dokument podá predstaviteľ triedy, teda predseda alebo podpredseda. Tu ostal pes zakopaný, pretože ak sa tak nestane, dokument nemá šancu uspieť. No a keďže predseda našej triedy odmietol podať riaditeľstvu tento dokument, celá naša snaha, čas a nádeje ostali visieť vo vzduchu.

Tak snáď to nabudúce uspeje a nezostane to len pri prázdnych sľuboch.

Zašli sme aj za predsedom 2.B triedy, Tiborom Lachkovičom, ktorý odmietol podať sťažnosť na riaditeľstvo.

Tibor, prečo si ju nechcel podať?

Popravde som ani nevedel, že ju mám ísť podať. Benedikt a ani nikto z mojej triedy mi to nepovedal. Viem, že to žiadali od triednej profesorky, Zoji Gajdošovej, no tá odmietla, pretože to bola záležitosť žiakov.

Keby si o tom vedel, išiel by si ju podať?

Áno. Nikdy by som nepovedal svojej triede nie. Jediný problém bol, že som nesúhlasil, že na spomínanom dokumente bude figurovať moje meno a mená spolužiakov, ktorí o tom ani nevedeli. Skupinka z našej triedy si niečo vymyslela a hneď tam podpísali všetkým bez ich súhlasu. Keby bolo mojou povinnosťou odniesť tie papiere riaditeľke, nemal by som s tým problém, no nesmelo by tam byť moje meno, pretože s tým nesúhlasím.

Prečo s tým nesúhlasíš?

Pretože tam mali byť aj učitelia, ktorí ma neučia. Nemôžem hodnotiť ľudí, ktorých nepoznám. Ale naša trieda má aj podpredsedníčku, ktorá ma môže zastupovať, takže to mohla na vedenie školy odniesť aj ona.

Takže by si to odniesol, keby tam nebolo tvoje meno?

Ak by spolužiaci povedali, že to mám odniesť, tak je to povinnosťou predsedu, no nikto mi tento fakt neoznámil.

Lyžiarsky

Autor: Vanda Schneiderová I.B

V nedeľu 6.2. sme sa vrátili z týždenného lyžiarskeho na Donovaloch. Ako sme sa mali? Ťažká úloha o tom písať. To, čo sa môže napísať, je pre čitateľov nuda -­ budíček o 7:15, raňajky, lyžovanie/snowboardovanie, oddych, obed, znova lyžovanie, oddych, večera, program, o desiatej večierka. A to iné sa nehodí spomínať, veď ako sa hovorí: „Čo sa na horách stane, tam aj ostane…“

Keď sme prišli, mi napadla pieseň „Nesneží a ty (ja) si (som) na lyžiarskom zájazde…“ Kopec pripomínal kravu ­ sem-­tam biely, sem-­tam hnedý fľak. Ale aké sme zažili na druhý deň prekvapenie? Všade sneh!

Prvý deň sme jazdili na „somárskej lúke“ (pardon začiatočníci). Začiatočníci boli celý týždeň na Záhradišti, pokročilejší na Novej Holi. Začiatočníci by si zaslúžili medailu. Učiť sa lyžovať/snowboardovať na ľade, je výkon hodný medaily. Na zlý terén doplatila moja kamarátka, ktorá skončila s vážnym zranením v nemocnici.

Ubytovaní sme boli v hosteli Vesel. No čo vám poviem? Pre nás, rozmaznaných „paštekárov“, nič moc… Ale aspoň nám nevadil neporiadok na izbe. V luxusnom hoteli by to vyzeralo dosť zle, ale tu to ladilo. Majiteľ sa riadil heslom: „Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí,“ čo ale beriem ako plus, aspoň sme mali na izbách srandu.

Raňajky boli pestré, akurát my sme si zvolili monotematický týždeň – ­ jedna spolubývajúca mala cereálny týždeň, druhá syrovo-­zeleninový a ja párkový. Na obed a na večeru sme mali výber z dvoch jedál a občas sme si zvolili nič. A Vifonka to istila.

Po večeroch sme sa strapňovali na programe. Každý večer mala iná trieda za úlohu vymyslieť program, čo bolo dosť ťažké, lebo aj tak to nikdy nevypálilo tak, ako malo. Od zostavenia dokonalého zimného outfitu, cez karaoke až po hľadanie strateného dievčaťa… Mňa „športovca“ nezabilo snowboardovanie, ale bowling. Na druhý deň som sa nevedela hýbať. Absolvovali sme ho dvakrát a mohli sme si vybrať aj plávanie. Bolo to fajn spestrenie. A ako zhodnotiť lyžiarsky na záver? Určite budeme mať na čo spomínať a jednoznačne bolo lepšie ako v škole!

SOŠMIŠ lyžiari. (FOTO: Žiaci našej školy)
SOŠMIŠ lyžiari. (FOTO: Žiaci našej školy)
Okrem lyžovania bola aj možnosť si vybrať snowboard. (FOTO: Žiaci našej školy)
Okrem lyžovania bola aj možnosť si vybrať snowboard. (FOTO: Žiaci našej školy)