Menu
  • Rádio Genezis
    • Študentské rádio Genezis nikdy nebolo také svieže a dostupné ako teraz! Vypočuj si niečo z našich pravidelných relácii a dozvieš sa aj to, čo nechceš!

    • Nalaď sa

      Rádio Genezis/Nalaďsa

    • Hudobné šmakocinky

      Rádio Genezis/hudobné šmakocinky

    • Do pohody

      Rádio Genezis/Do pohody

    • Chvíľka s Bory!

      Rádio Genezis/Chvíľka s Bory/

    • Babské kecy

      Rádio Genezis/babské kecy

  • Náš redakčný tím
  • Etický kódex

Ako si pílime konár, na ktorom sedíme – Natália Rosinská

20. apríla 2015   -  Práce žiakov   -   Autor:  

Autor: Natália Rosinská II.B

Ako si pílime konár, na ktorom sedíme…  
(Úvaha)

Všetko sa časom mení. Máme kvalitnejšiu elektroniku, modernejšie domy s väčším priestorom a drahšie autá.

Natália Rosinská

Natália Rosinská

Vyvíjame a posúvame sa dopredu veľmi rýchlo. Naša medicína dokáže vyliečiť množstvo smrteľných chorôb, informácie šírime rýchlosťou svetla z kontinentu na kontinent a vieme sa presúvať na iné miesta behom chvíľky. Celá ľudská populácia stúpa hore veľmi rýchlo, ale všetko má svoju daň. V tomto prípade to je naša matka príroda.
Predstav si veľký les a v ňom jeden strom. Krásny, majestátny s mohutným kmeňom a zelenou rozkvitnutou korunou. Párik vtáčikov si usilovne stavia hniezdo na jednom z konárov, tisícky mravcov si pri kmeni budujú mravenisko a dubáčik tlačí svoju hlavičku cez usušené lístie na zemi. Všetko funguje ako má, zvieratá sú šťastné a spokojne si žijú svojim jednoduchým životom.
Avšak nastane zmena a do tichého lesa príde človek. Nechce sa nadýchať čerstvého vzduchu, ani nazbierať pár hríbov do košíka. Príde za jedným účelom, a to zničiť tento život. Možno to je človek, ktorý nechce nikomu ublížiť, alebo poškodiť tento krásny systém, ale musí. Potrebuje zarobiť, priniesť peniaze svojej manželke a nakŕmiť tri deti. Aby to dokázal, tak musí splniť príkaz nadriadeného. Musí spíliť tento strom a zničiť domov množstva zvierat. Nie je to len o tomto jednom strome, na ktorý myslíte, ale takýto koniec čaká omnoho viac stromov. Každý deň vychádzajú tisícky plných kamiónov z lesov a smerujú do fabrík, kde z nich vyrábajú nábytok, papier a príbytky pre nás, pre ľudí.
Nie sme bezočiví a chamtiví ? Chceme, aby nám bolo dobre a aby sme sa cítili čo najlepšie na úkor iných, možno slabších. Ale kto je v tomto svete slabý a kto silný ? Nebola tu príroda ešte skôr ako my ? Odpoveď na túto otázku je veľmi jednoduchá – áno, bola. Príroda nám umožnila dýchať, piť čistú vodu, nasýtiť sa a my sa jej vôbec neodvďačujeme. Správame sa k nej ako keby nebola taká dôležitá. Berieme si omnoho viac, ako nám je schopná ponúknuť. Dokedy to bude zvládať a ponúkať nám jej dary ?
Myslím si, že je vyčerpaná, už dlho nebude tak tolerantná a dáva nám už teraz jasné varovné signály. Kyslé dažde, globálne otepľovanie, množstvo vyhynutých druhov zvierat a rastlín, toxická voda a mnoho ďalšieho. Nestačí nám, inteligentným ľuďom, toto všetko ako jasný dôkaz o tom, že niečo robíme zle ? Mali by sme sa zamyslieť nad naším správaním voči nej. Každý jeden odpadok, ktorý necháme v lese, všetky postreky, ktoré v litroch „lejeme“ do pôdy, vyrúbavanie stromov, alebo znečisťovanie vôd našej Zemi veľmi ubližuje.
Možno, že my to ešte tak veľmi nepociťujeme, ale čo naše deti, vnúčatá a pravnúčatá ? To, ako sa my správame teraz, sa odzrkadlí neskôr. Ubližujeme prírode a aj sami sebe. Smutné je však to, že niekedy si to ani neuvedomujeme. Asi nie sme tak inteligentné a vyspelé ľudstvo, za aké sa považujeme, keď si dokážeme píliť náš vlastný konár, na ktorom sedíme…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *